Ako sa dokáže Európa brániť bez pomoci Spojených štátov (analýza Financial Times)

Článok pôvodne vyšielv denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Európski predstavitelia sa prebúdzajú do reality, ktorú Donald Trump podčiarkuje už dlho: Spojené štáty nechcú byť hlavným garantom bezpečnosti ani pre Ukrajinu, ani pre celú Európu.

Pre všetkých, ktorým toto posolstvo uniklo, ho americký minister obrany Pete Hegseth minulý týždeň zdôraznil v prejave, z ktorého mnohí Európania zostali zhrození. Varoval v ňom partnerov, aby nepredpokladali, že prítomnosť americkej armády v Európe bude „večná“.

„To, čo Hegseth povedal, je mimoriadne znepokojujúce,“ povedal Jack Watling, vedúci pracovník londýnskeho think-tanku Royal United Services. „Ale ak to prinúti Európu, aby sa dala dokopy, potom by to mohol byť ten povestný kopanec do rozkroku, ktorý potrebujeme."

Čo má Európa na zozname úloh

Hoci Trump nie je jediným americkým prezidentom, ktorý kritizuje svojich spojencov v NATO, je prvým, ktorý núti Európu vážne uvažovať o tom, čo by musela urobiť, keby Spojené štáty stiahli svoj obranný štít. Štáty na východnom krídle NATO sa obávajú najmä toho, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa podarí dosiahnuť stiahnutie amerických vojsk z ich územia.

Na prvom mieste v zozname „úloh“ Európy je otázka, ako zvýšiť výdavky na obranu, zlepšiť protivzdušnú obranu, nahradiť logistické vybavenie a ďalšie podporné zariadenia, ktoré poskytuje americká armáda, ako aj ako zlepšiť pripravenosť európskych vojsk a zachovať účinné jadrové odstrašenie.

4fotky v galérii Cvičenie Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO v Lešti Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Najviditeľnejším prejavom novej naliehavosti Európy sú diskusie o obrannom vyzbrojovaní, ktoré sa v posledných dňoch drasticky zrýchlili. Rozhovory sa zameriavajú na to, ako zvýšiť národné vojenské rozpočty a nájsť nové finančné mechanizmy na združovanie peňazí na spoločné projekty.

Tie zahŕňajú celoeurópsky štít protivzdušnej obrany, ktorý by vyplnil diery v nesúrodých systémoch vzdušnej a protiraketovej ochrany kontinentu, a dopravné systémy, ako sú ťažké dopravné lietadlá na rýchlu mobilitu a dopĺňanie paliva vo vzduchu, ktoré v súčasnosti poskytujú len Spojené štáty. Európa má tiež kritický nedostatok munície dlhého doletu a platforiem pre masovú vojenskú logistiku, uviedli predstavitelia NATO.

Nenahraditeľný spojenec

Ak by získala tieto strategické prostriedky, podľa Camilla Granda, bývalého vysokého predstaviteľa NATO, ktorý v súčasnosti pôsobí v Európskej rade pre zahraničné vzťahy, by to znamenalo „najväčšiu zmenu hry“, pretože Európa by bola schopná plniť takmer celý rozsah vojenských úloh bez pomoci Spojených štátov.

„Nie nadarmo sa im [Američanom] hovorí nenahraditeľný spojenec,“ povedal jeden z európskych ministrov zahraničných vecí. „Bez nich nedokážeme viesť žiadnu formu komplexnej vojenskej operácie, ani zvládnuť dokonca ani jednoduché úlohy.“

Prečítajte si tiež:

Donald Trump si z Európy robí dobrý deň. Za nezmyselného potlesku Roberta Fica (názor Moniky Podhorány Masarikovej)

Príkladom je vojenská operácia Francúzska v Mali v roku 2013, počas ktorej museli vojenské vybavenie prepravovať Spojené štáty. Francúzske stíhačky museli neustále využívať americké lietadlá na dopĺňanie paliva počas letu, ktoré sa nachádzalo v Španielsku, aby sa udržali vo vzduchu.

Belgický minister obrany Theo Francken pre FT povedal, že väčšina kľúčových obranných systémov Európy pochádza z Ameriky. „Keď hovoríme o lietadlách F-35... keď hovoríme o raketových systémoch zem-vzduch, sú takmer všetky americké,“ povedal Francken.

Pokiaľ ide o ťažké dopravné vrtuľníky, najlepšou možnosťou je Chinook americkej výroby, povedal minister a dodal, že podobné lietadlo NH90, ktoré vyvinulo celoeurópske konzorcium, je „hrozné“.

Treba čas a miliardy eur k tomu

A potom je tu vojna na Ukrajine.

Európski lídri, ktorí sa v pondelok zišli v Paríži, aby diskutovali o tom, ako reagovať na mierové rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dospeli k záveru, že pre akékoľvek nasadenie európskych mierových síl na Ukrajine je potrebná americká podpora.

„Európske krajiny musia zohrávať vedúcu úlohu... ale vyžadujú si záštitu zo strany Spojených štátov,“ povedal v utorok minister obrany Spojeného kráľovstva John Healey. Problémom je, že európske armády boli 80 rokov zostavované a cvičené tak, aby sa spoliehali na americkú podporu, a jej nahradenie si vyžiada čas – a miliardy eur.

4fotky v galérii Ulice mesta Buča po roku od oslobodenia od ruských okupantov Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Akútnejšou otázkou je, čo robiť, ak by Spojené štáty náhle stiahli časť alebo všetkých svojich približne 90-tisíc vojakov umiestnených v Európe. Podľa úradníkov a analytikov je najnaliehavejším rizikom, ak by Trump stiahol 20-tisíc amerických vojakov, ktorých Joe Biden poslal do Poľska, Rumunska a pobaltských štátov hneď po ruskej invázii na Ukrajinu začiatkom roka 2022.

Trump v utorok uviedol, že v rámci mierovej dohody nechce stiahnuť všetky americké jednotky z Európy. „Nikto to od nás nežiada, takže si nemyslím, že by sme to museli urobiť. Ja by som to nechcel urobiť. Ale táto otázka nikdy nepadla,“ uviedol.

Vojakov má Európa dosť. Chýbajú bojaschopní

Americký prezident tiež povedal, že by v prípade povojnového scenára podporil európske mierové jednotky na Ukrajine. „Ak to chcú urobiť, je to skvelé. Som za to, ak to chcú urobiť.“

Poľský premiér Donald Tusk v pondelok povedal, že váha, či prisľúbiť, že vyšle poľských vojakov na povojnovú Ukrajinu v rámci európskych „uisťovacích síl“, pretože by to mohlo spôsobiť zraniteľnosť jeho vlastnej krajiny, ktorá hraničí s Ruskom aj vojenským spojencom Moskvy Bieloruskom.

Teoreticky by pre Európu nemalo byť problémom dodať dostatok vojakov na ochranu svojich hraníc pred útokom. Európske armády majú spolu takmer dva milióny vojakov, pričom len v EÚ je ich 1,3 milióna. V praxi však mnohí z týchto vojakov nie sú schopní nasadenia.

Prečítajte si tiež:

Presakujú zvesti o prípadnej mierovej misii na Ukrajine. Išli by do nej aj Slováci? (152. týždeň vojny)

„Medzi kapacitami a pripravenosťou vojsk je často veľký rozdiel,“ povedal Ben Barry, bývalý brigádny generál britskej armády a vedúci výskumný pracovník londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. „Nie je tiež zďaleka jasné, či európske sily majú dostatočné zásoby munície, materiálu a náhradných dielov.“

Jeden z európskych predstaviteľov minulý týždeň v Mníchove pripomenul, že európskym spojencom chýbala kľúčová munícia po necelom mesiaci leteckej kampane v Líbyi v roku 2012 a museli ju doplniť Spojené štáty. „Je to fantastická správa, že [Európa] teraz vyrába obrovské množstvo delostreleckých granátov pre Ukrajinu. Ale čo pokročilá munícia, rakety dlhého doletu, zbrane novej generácie?“ povedal predstaviteľ. „To všetko je Amerika.“

Otázny je jadrový dáždnik

Európske vlády v súčasnosti diskutujú o spôsoboch spolufinancovania spoločných obranných projektov, a to aj s Britániou a ďalšími krajinami mimo EÚ. Azda najväčšou strategickou otázkou, ktorej Európa čelí, je budúcnosť amerického jadrového dáždnika, najmä taktických jadrových zbraní, ktoré európskym štátom chýbajú.

4fotky v galérii Americká základňa protiraketovej obrany v Poľsku, 13. novembra 2024 Zdroj: REUTERS/Kacper Pempel

Francúzsko a Spojené kráľovstvo, dve jadrové mocnosti kontinentu, majú spolu približne 515 jadrových hlavíc. Ide však väčšinou o strategické zbrane, ktoré sú na vrchole rebríčka jadrovej eskalácie.

Ak by Spojené štáty oficiálne vyhlásili, že už nebudú chrániť Európu, európske členské štáty NATO by stratili prístup k americkým taktickým jadrovým zbraniam určeným na ničenie cieľov v určitej oblasti, na rozdiel od strategických jadrových hlavíc, ktoré sú určené na vyhladenie celých miest.

Medzera v odstrašovaní

Podľa Fabiana Hoffmanna, doktoranda z Oslo Nuclear Project, nedostatok taktických jadrových zbraní v Európe vytvára „medzeru v odstrašovaní“, ktorú by Rusko mohlo využiť pomocou svojho vlastného arzenálu.

„Európske NATO má riadené strely a balistické rakety, ale ďalším stupňom na rebríčku eskalácie je len plnohodnotná jadrová vojna, a to je medzera, ktorú musíme vyplniť,“ povedal vysoký západný vojenský predstaviteľ.

Prečítajte si tiež:

Donald Trump má v hľadáčiku ukrajinské nerastné bohatstvo (analýza Financial Times)

Túžba Európy po „obrannej autonómii“ nie je nová: pokúšala sa o ňu počas veľkej časti histórie NATO, počnúc myšlienkou vytvorenia Európskeho obranného spoločenstva na začiatku 50. rokov.

Všetky tieto snahy zlyhali. To však bolo v čase, keď boli Spojené štáty ešte ochotné financovať európsku obranu. A hoci teraz hrozí nebezpečenstvo robiť z nového prístupu Spojených štátov „katastrofu“, ako povedal tretí vysokopostavený európsky predstaviteľ, nová realita je tiež veľmi „nepríjemná“.

„Myslenie Európy sa musí zmeniť,“ povedal bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö. „Nemôžete sa vyhnúť vojne tým, že budete slabí.“

© The Financial Times Limited 2025.Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.